Priezračná voda horských potokov padajúca dolu zo skál do jazier
a tečúca zelenými údoliami panenskej prírody
utešuje moju dušu
jarné lúky sú sfarbené tisíckami kvetov a lietajúcich motýľov
cítim voňajúci vzduch a vietor strapatí moje vlasy
Nížiny a kopce, moje rieky a potoky
ten pohľad ma pohladí a roztlčie moje radostné srdce
Cválanie môjho koňa ma povznesie nad ten pôvab
Tancuje sám medzi starobylímy stromami.
Krajina je zastrená nejasnou hmlou v chladné rána - rána pádu
Len pyšné hory mocne stoja a sledujú ten pôvab tu dolu všade naokolo
Slnko formuje cestu a vdychuje nový deň do mojej svetlej tváre
Letel by som ponad oblaky vo výšinách na magických orlích krídlach... teraz!
Biely sneh je ako zrkadlo
pod dotykom slnečných lúčov
padajúce snehov vločky šteklí môj nos
v chladné zimné dni
matka ZEM, ako ma unášaš na jar
tak povznášaš moju dušu teraz v zániku časov
Vietor slobody fúka....moje posledné snívanie.....
v spievaní vtákov, hlásajú moju uspávanku
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.