EDrieC#mimem vo svojej temnoAte
a táHpam v hlbokej prázdnoEte.
Ten trpký dáC#miážd v mojej duAši
zmyl všetku náHdej a ja už tuEším.
Útechu hľaC#midám, kde jej Aniet.
Kam zmyzol môHôj iluzórny Esvet?
HlúC#mipa slepo osudu som veriAla a
teraz chce, aby Hsom prehre čeliEla.
|: No ja neviem, nechcem, G#minemôžem
zabudC#minúť, zabudAnúť. E :|
Krehkosť prelína sa s tvrdosťou
a ja s neurčitou úzkosťou.
Pýtam sa, pre aké príčiny,
hľadáme na ceste trhliny.
Kúsok tmavej hviezdy do oka mi padol.
Prečo to tak musí byť, prečo si ochladol?
Zvádzam márny boj, žiadne svetlo nevidím.
Och, ako len bláznom prenesmierne závidím.
|: Tú ich večnú nevinnosť, všetkým vám závidím,
všetkým vám závidím. :|
Kam ukryli ste predomnou, to malé veľké štastie?
Slza steká po líci, rana v duši rastie.
Škrípia stáre zámky, niekde horý lístie,
vy ste na mňa mierili a presne trafili ste.
|: Tam kde to najviac bolí, život sa zastavil
a ďalej stojí. :|
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.