Refr.: Mám tú nádej, zomiera posledná. Viem, že cítim šťastie, áno už ho mám. Sedím pri stole, rozmýšľam a píšem list, o tom, čo sa mi dnes stalo a čo má ešte prísť. O tom ako je to možné, že sa mi nič nedarí, prečo šťastie sa mi smeje a prečo sa nezdraví. Refr.: Mám tú nádej, zomiera posledná. Viem, že cítim šťastie, áno už ho mám. Keď príde búrka v jeden krásny letný deň, mať len úsmev na tvári a všade vôkol tieň. Tak sa cíti človek, čo sa šťastne zobudí a nevie čo sa stane a čo sa mu prihodí. Refr.: Mám tú nádej, zomiera posledná. Viem, že cítim šťastie, áno už ho mám.