Pýtaš sa seba ako sa to všetko mohlo stať, prečo z toľkých ľudí ide necitlivý chlad, myseľ je unavená, ale nemôže spať, poznám to na sebe, stalo sa to mnohokrát. Bol som v posteli, pozeral som do steny, mal som pocit akoby ma niekto postrelil, padal som pomaly do hlbokej jagónie, no v tom som si povedal, že toto teda nie. My sme tí tvorcovia vlastného šťastia, nezahadzujme sa ľuďmi, ktorým chýba láska, my sme strojcovia vlastného osodu, nezahadzujme sa ľuďmi, ktorí kráčať s nami nebudú. Zlo tu je aj bude, už to v kľude berem, keď sa im usmejem do tváre to ich nasere, netreba tomu venovať viac pozorností, oni riešia môj život zatiaľ čo ja si pospím. Dominika: Objím svet, nech sa zahojí, zajtra bude lepšie, lepšie, nič už nebolí. Nie si sám, uhm niesi sám, zajtra bude lepšie, lepšie nám. Pýtaš sa seba ako sa to všetko mohlo stať, za veľkú obmedzenosť môže náš malý štát, nedáva toľko ľuďom koľko by im mohol dať, a preto je tu každý sudca a zároveň kat. Homosexualita stále u nás tabu, štyri percentá no väčšina nevyjde z radu, je tu stále strach ukázať to verejnosti, aj keď má biely kostým no tri jej čierna zlostí. A ukazuje prstom na toho kto je iní, púšťa z huby reči, ktoré rania viac ako činy, hnustný cígáň, z **** syn alebo teplý buzerant, raz sa im to všetko vráti ako bumerang. Život je tvrdý boj, na to si musíš zvyknúť, Nesvieti len svetlo niekedy zažiješ si tmu, hlavne im nikdy neuznaj, že si niečo menej, si viac ako oni v tejto dobe zadymenej. Dominika: 3x Objím svet, nech sa zahojí, zajtra bude lepšie, lepšie, nič už nebolí. Nie si sám, uhm niesi sám, zajtra bude lepšie, lepšie nám.