Dobrý chlapík má rôzne mená,
pozná ho takmer celý kraj,
pri jeho krbe, vedľa seba,
večeria žobrák aj pán kráľ.
Ticho ako slnko chodí oknom,
na susedov sa nehnevá
a svojich márnotratných synov,
necháva sedieť za stolom.
Do práce vstáva veľmi skoro,
po otcovi zdedil dom,
zo strechy učí vtáky lietať
a ľudí liečiť úsmevom.
Mieša farby detských očí,
zohrieva moria v kotlíku
a počas dlhých zimných nocí,
píše múzam básnikov.
Jeho príbeh končí smutne,
zlí susedia ho udali.
Za veci, ktoré neurobil,
ho na kreslo poslali.
Na ľudí však nezanevrel,
z neba sa na nás pozerá.
Prstom krúti zemeguľou
a dažďom plní jazerá.
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.