Dnes je čas na nás, pozrieť do svetla očí, a minulosť je v nás, letné dni, slnko v oknách, a na dvore kľud, a ticho dráždi v tieni, z piesku stavia múr, ten prázdninový ošiaľ na sídlisku. To svetlo svieti len priamo nám, von oknom páli, na dvore sám, čo si mal, zistíš, a kto čaká, až keď to stratíš, na dvore sám. Už nie je čas na nás, neposielam už listy, máš už iný hlas, sme bývali si istý, tým čo bolo v nás, už neostalo nič len filmy v ktorých hráš, premietam každý večer na stenu. To svetlo svieti len priamo nám, von oknom páli, na dvore sám, čo si mal, zistíš, a kto čaká, až keď to stratíš, na dvore sám. Ja chcel by som vidieť ten svet, ja chcel som byť 15 liet späť, vidieť v ňom očami susedov z čias, už nepoznám mená len tvár. To svetlo svieti len priamo nám, von oknom páli, na dvore sám, čo si mal, zistíš, a kto čaká, až keď to stratíš, na dvore sám. To svetlo svieti len priamo nám, von oknom páli, na dvore sám, čo si mal, zistíš, a kto čaká, až keď to stratíš, na dvore sám. Ja chcel by som vidieť ten svet, ja chcel som byť 15 liet späť, vidieť v ňom očami susedov z čias, už nepoznám mená len tvár. Ja chcel by som vidieť ten svet, ja chcel som byť 15 liet späť, vidieť v ňom očami susedov z čias, už nepoznám mená len tvár.