Cítim teplo a zalieva ma nádherný pocit. Hreje ma ľudská dlaň, na ktorej svieti neónový monogram. Videla som slnko a ono ma pohladilo po mojej tvári. Videla som slnko. Bolo žlté a lúčom hladilo moje vnútro. Cítila som vôňu medu a... zvláštne, ja... nebála som sa včiel. Videla som zelený prales ľudskej túžby a pred očami sa mi zjavilo malé sloníča. Prinieslo mi lásku, túžbu a nápoj mladosti a všetko zlé sa zrazu prepadlo pod zem. Sedela som a rozmýšľala, či bdiem alebo snívam. Sedela som a rozmýšľala nad šťastím. Orol sa na mňa usmieval a mne narástli priesvitné a dlhé krídla. Vznášala som sa voľne ako vták a zrazu som necítila ťarchu tohto sveta. Milostný dopis pokrkvaný ležal v koši, ona ho od zlosti roztrhala. A plakala od lásky. Práve preto, lebo vedela a cítila ako láska bolí. Krídla mi odpadli, pamäť sa zmazala, zrazu som netušila, prečo som plakala... Iba biele pierko pošteklilo ma po nose a niečo teplé a slané ako more stekalo mi po tvári...