Úsvitom ju pomenuj, nemáš lepších slov. Úsvit môj ťa volám básnicky, na tvoju bránu som vylepil svoj tieň, už to tam máte, jak na plagáte, že neodídem od týchto stien. A viac a viac nebudem sám, už to v piesni zvučí, a viac a viac nebudem sám, vietor sa to učí, bude nám to hvízdavať raz na spoločnom kľúči, úsvit môj, úsvit môj. Úsvit môj, už viem, čo dáva smer, strieborná čiara a je to škára dvier, svieti prah domu a ľudia tomu hovoria obzor ó úsvit môj. A viac a viac nebudem sám, už to v piesni zvučí, a viac a viac nebudem sám, vietor sa to učí, bude nám to hvízdavať raz na spoločnom kľúči, úsvit môj, úsvit môj. A viac a viac nebudem sám, už to v piesni zvučí, a viac a viac nebudem sám, vietor sa to učí, bude nám to hvízdavať raz na spoločnom kľúči, úsvit môj, úsvit môj. Úsvit môj jej hovorím, nemám lepších slov a keď oči zatvorím, bude mojou tmou a keď oči zatvorím, bude mojou tmou a keď oči zatvorím, bude mojou tmou.