Iste ľahko vytušíš, keď obchádzam váš dom, že do teba až po uši ja zaľúbený som, však, zdá sa, ešte veľa, chýba z môjho cieľa, hoci kdekto vraví, že by svedčalo nám dvom. Netvár sa tak nechápavo, iste o tom vieš, možno ti tie ľudské reči dobre padnú tiež, však, zdá sa, ešte veľa, chýba z môjho cieľa, a tak viac už neváhaj a rýchlo ku mne bež. Ó Natália, Natália, dávno som už chcel, jedným nežným dotykom ti z perí zotrieť peľ, hoc nie som zvodný Casanova ani modrofúz, ó Natália, Natália, pobozkať ma skús. Už vyšiel mesiac nad hory a rieka čuší v tmách, čas ako tulák unavený zaspal v hodinách, však, zdá sa, ešte veľa, chýba z môjho cieľa, stačilo by na okamih prekročiť tvoj prah. No odvahy na také niečo príliš málo mám, tak na plot srdce nakreslím a v ňom tvoj monogram, bo, zdá sa, ešte veľa, chýba z môjho cieľa, preto dlho neváhaj, nech nestojím tu sám. Ó Natália, Natália, dávno som už chcel, jedným nežným dotykom ti z perí zotrieť peľ, hoc nie som zvodný Casanova ani modrofúz, ó Natália, Natália, pobozkať ma skús. Natália, Natália, dávno som už chcel, jedným nežným dotykom ti z perí zotrieť peľ, hoc nie som zvodný Casanova ani modrofúz, ó Natália, Natália, pobozkať ma skús. Ó Natália pobozkať ma skús.