Jak sa tak hrabem v špine svojho ja
všetko zahalil hustý čierny dym
Som na smrť unavený z boja
s mojim čiernym svedomím
Hlboko v duši mi prebubláva láva
činná sopka vo mne ticho vrie
Srdce je kľudné to len hlava
nevie odbit pokušenie
Z chátra mojej sopky stále stúpa dym
neviem dokedy ju v sebe udržím
Ak to nevydržím s tebou tak neviem s kým
buď teraz pri mne, prosím.
V žilach mi príliš prudko prudi krv
márne hľadám upokojenie
Neni to ľahké, tak ako prv
keď kráter dymí a láva vrie
v zrkadle to skoro vôber neuvidno,
iba na čele nenápadný pot
Pery suché, v očiach prázdno
proste starý známy idiot
Z chátra mojej sopky stále stúpa dym
neviem dokedy ju v sebe udržím.
Ak to nevydržím s tebou tak neviem s kým
buď teraz pri mne, prosím
A láva vrie vrie,
vrie vrie vrie
prosím stoj teraz pri mne
keď láva vrie vrie vrie
keď vrie vrie vrie
prosím stoj teraz pri mne...
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.