So psom chodím po ulici zrána v zásade som slušný človek a nenadávam no keď ráno vidím čo sa deje mám chuť všetkých ludí poslať do prdele Na prechádzke ráno zo psom v parku na lavičke vidím ležať nejaku starkú keď sa spýtam čo jej je tak kričí otáčam sa na opetku a mám ju celkom... R.:Taký je osud človeka- pred všetkými uteká pre vštky tie nezmysli typu už neodpustím keď ťa zrána každý deň opustím V autobuse nekonečne trpím neodvážim pomyslieť na hlavu, nohy, trup či ruky Milý pán po pravici mi šepká aké pekné oči má a to je chyba velká R. So psom chodím po ulici zrána v zásade som slušný človek a nenadávam no keď ráno vidím čo sa deje mám chuť všetkých ludí poslať... R.