na konci sveta, stojí dom,na brehu jazera
sedím tu v nepokoji,biedne vyzerám,z okna pozerám
odišla si niekam do sveta,tvoja izba je zavretá
a zimný vietor odveje, moje márne nádeje
mesiac svieti je jasná noc,stále ma držíš máš tu moc,
rád by som ti lásku dal,na noc chystám karneval,
netuším kam to cestuješ,viem,žš asu dnes už neprídeš
pretože s iným,iným tancuješ...
mne to vadí,vysvetlenie hľadám,hospitalizovaný,do kómy padám,
tak si ma dostlala,poklonu skladám...
mesiac je unavený,spí,tam na horách,si ako mnohé ženy,
v duši tajný strach,na zrkadielku prach,
stratila si kľúče od bytu,kde je miesto tvojho výskytu,
si pre mňa veľká záhada, niečo sa mi rozpadá
prídi vráť sa,len to skús,chyť prvý autobus,
budeme znovu v nálade,tam pri starej záhrade,
dievča kde si aspoň píš,to vážne domov netrafíš,
to akože inde s iným spíš?!
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.