Postávam otočená chrbtom k hodinám
a steny bledšie sú, bledšie ako bývali
a malé okno izby stále je bez rolety,
spýtam sa útechy či vie, že sme ju čakali...
Dnes som iba ja... a viem, čo sa mi stalo.
Dnes som iba ja... a to je málo, málo...
Svet mi týmto stúpil na nohu
a mám liečivé doktorove dlane.
Žijem vo vreckách, držím pevne ruku niekomu
a brínim telom tme, nech už nikdy nenastane.
Postávam otočená tvárou k hodinám
a steny krajšie sú, krajšie ako bývali,
tak skúsim prvýkrát spraviť niečo bez útechy,
dokážem svetu, že sme stále milovaní...
Mám tu svoje miesto
a strážim naše istoty.
Mám tu svoje miesto
a pár ľudí, čo nestratím...
Svet mi týmto stúpil na nohu
a mám liečivé doktorove dlane.
Žijem vo vreckách, držím pevne ruku niekomu
a bránim telom tme, nech už nikdy nie je...
Svet mi týmto stúpil na nohu...
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.