keď sa ráno zobudím a opäť strácam hlas
nikdy viacej neľutujem ten stratený čas
keď s kamošmi v pivárni sme zo tri pivá dali
niekomu je veľa a niekomu sa máli
dôležité je však, ako vtedy bolo
že držíme spolu a že to za stálo
nikdy viacej neľutujem ten stratený čas
keď sa ráno zobudím a opäť nemám hlas
a keď vyjdem do ulíc a mraky sa znesú
pýtam sa, kde sú ľudia, kde sú no kde sú?
stále nie sú spokojní a stále sa len mračia
mne sa však ich ksichty nadovšetko páčia
hlavne keď ma zazrú a popod ruky šepcú
že takého šaša vraj nikde nechcú
preto sa im radšej stratím z dohľadu
ref:
dajte mi pokoj, ľudia drahí,
čo za korunu za chlieb ste pri pokladni stáli
dajte mi pokoj, boží ľudia
čo pre korunu na chodníku sa snáď súdia
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.