Glumova pieseň
Kde bolo kedysi svetlo,
tam teraz padá temnota.
Kde bola kedysi láska,
už tam viac nie je.
Nehovor dovidenia,
nehovor, že som sa nesnažil.
Tieto slzy, ktoré roníme,
sú padajúcim dažďom
za všetky tie klamstvá,
ktoré si nám povedal,
za bolesť, za výčitky.
A my budeme plakať,
že sme takí sami.
Sme stratení!
Nemôžeme ísť domov – už nikdy.
Takže nakoniec
budem, čo budem.
Nikdy som nemal
žiadneho verného priateľa.
Teraz my hovoríme dovidenia,
my hovoríme, že si sa nesnažil.
Tieto slzy, čo roníš,
prišli príliš neskoro.
Vezmi si späť klamstvá,
bolesť, výčitky.
A budeš plakať,
keď budeš čeliť koncu osamotený.
Si stratený!
Nemôžeš ísť domov – už nikdy.
Si stratený!
Nemôžeš ísť domov – už nikdy.
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.