spomínaš, aké to bolo ešte vtedy, viem, že sa nedá nič odznova prežiť, chcem zaplátať v tebe všetky tie diery, čo spravila bolesť a za teba zmieriť, v nebi, boli to momenty čo trhali, keď chýbali sily tak ťa oni k sebe volali, nemohla si spomaliť musela si ísť, nešlo tu o teba no tak ako vždy, čo je to za lásku ak ju dáva iba ona, roky zbytočnej snahy bez milého slova, údery od neho čo až tak nebolia, než pocit že stratila to čím už bola, ani spať sa už nedá v tom ošiali hlave, že hocičo spraví aj tak je to márne, nevie či ešte a ako to zvládne, je obrazom človeka, ktorý bol na dne ref to čo bolo vtedy teraz je preč, čo zvládla si raz zas dokážeš tiež, nikto ti nemôže zobrať tú česť, ako jediná môžeš aj peklom prejsť, tak sa neboj, lebo nie si v tom sama, nesmieš byť človek, ktorý sa vzdáva, máš tisíc dôvodov poviem ti jeden, existuje človek čo bez teba žiť nevie, ref muselo prejsť veľa kým sa otvorili oči, buď odznova začať alebo to skončiť, už nemáš dôvod opäť sa mu prosiť, čo tak zmeniť život a od neho odísť, a v živote konečne urobiť niečo pre seba, naplniť si ciele čo si pri ňom nesmela, kráčať si voľne šťastná a zmenená, nech cítiš lásku to je tá premena, nebudem ti vravieť že to všetko pôjde ľahko, nik nepozná návod ako dosiahnuť a mať to, no zober si čo môžeš oproti tomu čo vtedy, pre teba nič nemožné odkedy si veríš, a povedz to aj iným nech vedia čo to stojí, obetovať peklo aby znova žiť mohli, dodať im tú odvahu a byť pre nich ten príklad, že aj keď je všetko stratené aj tak sa dá vyhrať