Pamätáš si ešte na tých anjelov v snoch?
Na vôňu rannej kávy, ktorá Ťa zobudila
Zatiaľ, čo robí správu a našich neustálych rozchodoch
nikomu to nepríde čudné.
Dali mi zopár rád, povedali "Nevešaj hlavu"
Čo Ťa nezabije,len ťa posíli
Ale ako, keď doma, v televízií, v rádiu, v telefóne
všade doznieva to tvoje posledné, definitívne "Zbohom"
Tmavé noci
Kde sa úplne zastavil čas
a kde sa mi strop rúca na hlavu
Predsa nemôžeš zotrvať v mojej hlave,
toto mi nerob.
Pretože ma to bolí, bolí ma to
Bolí ma to až na smrť
Bez teba
Na reklamných šotoch sa pokúšam nejako rozptýliť
Viac sa venujem práci, aby som na teba zabudol
Ale márne.
Myšlienok na teba sa nemôžem zbaviť.
Monológmi bojujem proti tomuto nezmyselnému tichu
Pokúšam sa nasilu vyhnať z hlavy spomienky na Teba,
ale zbytočne, to sa nedá.
Čím viac sa snažím, tým sú tie pocity silnejšie a silnejšie
Čím viac sa chcem preniesť cez tvoje odmietnutie, tým
viac sa mi žiada tvojej prítomnosti,teba, môjho sna,
aby som mohol byť s Tebou.
Prisahám Ti, že tieto tmavé noci sú ako nočné mory,
žiadne miesto, kde by som sa mohol schovať,
žiaden čas, ktorý by vyliečil tie rany.
To nikto nedokáže pochopiť,
tá bolesť je strašná, úplne v strede, až tak hlboko,
že sa mi chce zomrieť.
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.