Slnko ľudí budí, už je ráno s prvou kávou vraciam noci sen o chvíľu sa pustím cestou známou preč zo štyroch zpoľahlivých stien Mesto stává,zhasínajú svetlá ako hviezdy, už ich nevidieť dávno tomu, čo som ticho strietla nepomóze útek, ticha niet . . . Tak sa vsetci nahlime a každý kdesi letí dlhé tratě áut sú náš dnešný štýl Dobiehame, stíhame vlaky s časom opretěky len aby si stále mal, stále mal dosť síl Klaksón Trúbi, v uliciach je naval možno hlava trochu zaboli sú však chvíle nepomaha káva najdime si cestu do polí Mesto tíchne, zažínajú svetlá dnešný deň nás asi unavil dávno tomu, čo som ticho stretla najdime ho, aby človek žil.