Vlčí mak, vlčí mak,
vyštípal severák,
do mojich premrznutých líc.
Vietor však, vietor však,
neodvial sivý mrak,
spod zarosených mihalníc.
Zo striebra noc daj mi niť,
ihlovými obteskami
blues chcem vyšiť.
Za to blues snáď ktosi
dá mi smiech,
srdca kus, srdca kus,
za to blues.
Hľadám smiech, áno smiech,
vlčí mak za ten smiech,
dám aj peľ noci na perách.
Padal sneh, padal sneh,
možno sneh stopil smiech,
snáď sa smiech skrýva vo hviezdach.
Prosím ťa noc na pomoc,
ešte raz mi dnes príď,
svit luny v srdciach vraj prebúdza cit.
Nauč ma svoj prstoklad,
čo roztopí v očiach ľad,
chcem, aby ma niekto mal veľmi rád.
Hľadám smiech, hľadám smiech,
srdca kus, za to blues
chcem si vziať,
srdca kus, srdca kus
za to blues.
Prosím ťa noc na pomoc,
ešte raz mi dnes príď,
svit luny v srdciach vraj prebúdza cit.
Nauč ma svoj prstoklad,
čo roztopí v očiach ľad,
chcem, aby ma niekto mal veľmi rád.
Hľadám smiech, hľadám smiech,
srdca kus, za to blues
chcem si vziať,
srdca kus, srdca kus,
za to blues,
za to blues,
za to blues.
💬 Komentáre
Pridať komentár
http://www.sme.sk/c/3533488/Nikdy-som-sa-necitila-ako-Svedka.html
Buďte prvý kto napíše komentár! 🎵