Jedného dňa postavím si dom,
pri Dunaji hneď za Alfrédom,
aj keď neviem ako vyzerá,
počula som, že si prestiera
raňajky priamo v prírode,
pečené pstruhy, čo si loví vo vode,
to musí byť fajn,
to sa mi páči,
aj keď ho nepoznám.
Na jar sadiť kvety pred dvere,
v zime šmýkať sa na jazere,
v každom ročnom období
raňajkovať v rukách prírody
a hádzať žabky do vody,
popritom západ slnka ohník urobí,
to musí byť fajn,
to sa mi páči,
aj keď ho nepoznám.
A hádzať žabky do vody,
popritom západ slnka ohník urobí,
to musí byť fajn,
to sa mi páči,
aj keď ho nepoznám,
aj keď ho nepoznám.
Ná ná ná ná ......
|