Skúšam odznova, som tu opäť, v úlohe náhodného chodca. Vchádzam do ulíc, do cudzích príbehov, do anonymných tvárí. Chvíľu sa mračím, čosi ma tlačí na duši, a chvíľu ľúbim, uverím druhým, tápam v tme. Všetko zapadá, obraz sedí, môj plán je dokonale presný, v chaose myšlienok, slov a zvonení šialene čudných tónov. Každý deň končím a začínam tam, kde hviezdy padajú. Najmenší pokus zdvihnúť ich, bol by zbytočný. Skúšam odznova, som tu opäť, v úlohe náhodného chodca. Vchádzam do ulíc, do cudzích spomienok, do nastavených sietí. Chvíľu sa mračím, čosi ma tlačí na duši, a chvíľu ľúbim, uverím druhým, tápam v tme.