CLá, la-la-la-lá-la-la-la, Amila-la-lá,
Ablá, la-la-la-la-la-la-la-Glá.
CNosila tmavý rúž, Amion bol jej prvý muž,
Fzáväzné slovo dal, Gveľmi ju miloval, ó!
(ruva-ruva-ruva-ruva)
CSpievala, hrala na giAmitaru,
Fúžasne milý mala Ghlas,
Cdenne ju vídať aspoň Amira-a-az
Fželaním bolo všetkých Gz nás.
CVečer, keď zatvárajú brány,
Fdvere a všetko ide Gspať.
CČakala, či príde muž zná-a-my,
čo Fbude jej hlas krásny Gpočúvať.
La-la-la, Cla-la-la-la-la-la, Amilá-lá,
Fla-la-la-la-la-la-Glá,
Cla-la-la-la-la-la, Amilá-lá,
Fla-la-la-la-la-la-Glá.
Je veľmi zdrtená, nevie, čo znamená
sklamaná jeho tvár, rázne jej povedal:
Priznám sa, naletel som skoro
na tvoju krásu, pekný hlas.
Prečo to povedal tak stro-o-ho,
ako keď príde prvý mráz.
Svadobný kostým pri gitare,
taký je dneska krutý čas,
sú pravdy, pravdy sú to staré,
že nestačí mať iba pekný hlas.
La-la-la, la-la-la-la-la-la, lá-lá,
la-la-la-la-la-la-lá,
la-la-la-la-la-la, la-lá,
la-la-la-la-la-la-lá.
La-la-la, la-la-la-la-la-la, lá-lá,
la-la-la-la-la-la-lá,
Fá-á-á-Cá.
|