JA VERÍM
Nemôžem veriť, že slnko iba zapadá
že vysychá strom, to je pre mňa záhada
neviem chápať, že nový život umiera
no prameň živej vody, ten stále vyviera.
Nemôžem cíti chladný dotyk ľudských dlaní
nemý výkrik tvora, čo túži po poznaní
neviem dýchať, keď sú ľudia dojatí
veď každý z nás túži po teplom objatí.
Idem ďalej, znovu vstávam, po svetle túžim, žiť neprestávam
a jarný dážď mi kropí tvár.
Ja verím, že raz prídeš
môj hriech zo mňa odnímeš
s čas sa zastaví a svet sa dotočí
Ja verím, že raz prídeš
že ma ku sebe príjmeš
budem v to dúfať, kým moja púť neskončí
|
N.d.e.:
N.d.e.:
