Dolu na dne hlbokého ticha,
nočný podnik,
hosťom nápoj v hrdle nevysýcha,
barman – vodník.
S hulákaním kaprov starosť nemá,
šedé pstruhy,
nad pohármi sedia ako pena
a vlnky hrajú blues
na farbách smädnej dúhy.
Do morského oka mesiac nazerá,
kryštál sype na ten tichý bar,
na parkete priehľadného jazera,
ktoré sa zelení, nelení,
tancuje každý pár.
Nad ránom sa rybám hlava točí,
tváre blčia,
mesiac im však berie svetlo z očí,
preto mlčia, mlčia.
Do morského oka mesiac nazerá,
kryštál sype na ten tichý bar,
na parkete priehľadného jazera,
ktoré sa zelení, nelení,
tancuje každý pár.
Nad ránom sa rybám hlava točí,
tváre blčia,
mesiac im však berie svetlo z očí,
preto mlčia, preto mlčia, mlčia.
|