Kam letí vták,
ten dobrý posol teplých rán,
sťa útly šíp
za obzor uniká.
Nad klenbou hôr
aj ponad šíro-šíru pláň,
posiela večný pozdrav
pútnika.
Šepot strún sa chvie jak krídiel pár,
túžba v srdci horí, páli tvár,
chvíľu letieť s vánkom iba tak,
nad vrcholy skál, kde mizne vták.
Kam nesie čas,
keď slnko spáva v záhradách
a vôňa hrúd
je sladká ako dych.
Čas, ktorý v nás
sa vznáša ako hviezdny prach
na perách pieseň nocí
zázračných.
Šepot strún sa chvie jak krídiel pár,
túžba v srdci horí, páli tvár,
chvíľu letieť s vánkom iba tak,
nad vrcholy skál, kde mizne vták.
Len teplý tón
nám zostal v piesni tíško znieť,
odletel preč
ten dobrý letný čas.
Vráť sa zas k nám,
ty jarný posol, rýchlo späť,
nech slnko znovu hreje
lásku v nás.
Šepot strún sa chvie jak krídiel pár,
túžba v srdci horí, páli tvár,
chvíľu letieť s vánkom iba tak,
nad vrcholy skál, kde mizne vták.
|