Všetko sa pomení časom,
chlapec, čo vyrastie v muža,
dámy sa rozlúčia s krásou,
zahynie zvädnutá ruža.
Z pustatín vyrastú mestá,
mestá zas pohltia púšte,
akoby odmieňal, či trestal,
čas všetko, čo je ľudské,
čas všetko, čo je ľudské.
Je možno objaviť tajomstvo času ?
Kedy sa narodil a kedy skoná ?
Akú má farbu tela, či tón hlasu ?
Je to pre dievča on, pre chlapca ona ?
Čo je to túžiť, čo je to snívať,
len chvíľky, no čas je večný,
pre to v sebe to, čo bolo, je i bude skrývať,
čas večný než more nekonečný.
Čo ste to vlnky vykonali,
že márne čakám, kým sa v diali
objaví koráb
s holubienkou mojou neznámou.
Čo ste to vlnky urobili,
že milú musí čakať milý
a možno sa jej nedočká nikdy,
holubienky mojej neznámej.
|
Robert Burian:
Dočolomanský:
Dočolomanský:
