ML: Dýchni,
prosím ťa, dýchni,
vravel som múze,
keď prišla k nám.
Dýchni,
no tak už dýchni,
ja s touto básňou
problémy mám.
Tu máš pero, sadni si a píš,
aj tak iba celé roky spíš,
stačí mi jeden rým,
potom ti uverím,
že máš obchod s krásnym umením,
stačí mi jeden rým,
potom ti uverím,
že máš obchod s krásnym umením.
Najprv si nechcela dať povedať,
ale keď som otvoril fľašu vína,
začala sa u nás cítiť ako doma
a tu zrazu:
Dýchla,
ochotne dýchla
a mne sa náhle
rozjasnil svet.
Dýchla,
na papier dýchla
a zrazu báseň
začne sa skvieť.
Vravel som si tíško popod fúz,
zdá sa, že to bola múza múz,
pri rýme svieti rým,
hádam si otvorím
malý obchod s krásnym umením,
pri rýme svieti rým,
hádam si otvorím
malý obchod s krásnym umením.
Tak som dopil, čo zostalo po múze,
tu sa zrazu otvoria dvere
a do spálne vojde moja pani.
EM: Dýchni.
ML: Vraví mi.
EM: Dýchni,
vo vzduchu cítiť poriadny flám.
ML: Stíchni,
myslím si, stíchni.
EM: Ja s tebou stále problémy mám.
ML: Tu máš pero, sadni si a píš,
možno aj ty niečo vymyslíš.
EM: Stačil by jeden rým.
ML: Potom ťa poverím,
viesť náš obchod s krásnym umením.
EM: Stačil by jeden rým.
ML: Potom ťa poverím,
viesť náš obchod s krásnym umením.
ML: Ale kdeže, mojej žene nevysvetlíte
ako ťažko sa hľadá taký rým,
ona si len melie to svoje.
EM: Dýchni.
tak rýchlo dýchni,
vo vzduchu cítiť poriadny flám.
ML: Stíchni,
myslím si, stíchni.
EM: Ja s tebou stále problémy mám.
ML: Treba len vydržať,
možno už o chvíľu moja
žena zmizne za dverami spálne,
ja si opäť sadnem k peru a papieru.
EM: Tap tarap taradam ....
Dýchni, prosím ťa, dýchni.
|
Marián Labuda:
Marián Labuda:
Marián Labuda:
Karol Čálik:
