Dvaja driečni spojári, spojári, spojári,
nôtili si o jari a ťahali drôt,
ťahali drôt zelený, zelený, zelený,
cez dvor krásnej Heleny, zrútili jej plot,
Helene to prišlo vhod, nerobila krik,
keď s ňou podopieral plot chrabrý slobodník.
Dvaja driečni spojári, spojári, spojári,
nôtili si o jari a ťahali drôt,
dostali sa po linke, po linke, po linke,
k modrookej Olinke, to bol ďalší bod,
Olinke to prišlo vhod, nerobila krik,
keď s ňou na plot vešal drôt chrabrý desiatnik.
Dvaja driečni spojári, spojári, spojári,
nôtili si o jari a ťahali drôt,
po zelenej poľane, poľane, poľane,
dostali sa k Jolane, to bol ďalší chod,
Jolane to prišlo vhod, nerobila krik,
desiatnik šiel na kompót, s ňou bol slobodník.
Dvaja driečni spojári, spojári, spojári,
zahryzli sa do jari a ťahali drôt,
cez voňavé agáty v sade nežnej Agáty,
za horičkou , za horou, láskali sa s Barborou,
potom prišla Etela, čo na šarže letela,
ako vraví kronika, nasleduje Monika,
čierna ako noc,
Monike to prišlo vhod, nerobila krik,
len s ňou na plot vešal drôt chrabrý desiatnik.
Dvaja driečni spojári, spojári, spojári,
nôtili si o jari, kým im došiel drôt,
tak si ľahli do jarku, do jarku, do jarku,
nezbadali spojárku, štíhlu ako knôt,
čatárke to prišlo vhod, urobila krik,
na čelo im stúpal pot, figliar slobodník
začal spievať o jari, o jari, o jari,
driečnej ako spojári, čo ťahajú drôt,
čatárka sa usmiala, usmiala, usmiala
a že dobrý vkus mala, spievala s ním z nôt.
Ach, tá láska nebeská, hmm,
ach, tá láska nebeská,
ach, tá láska nebeská.
|
Ivan Krajíček:
Oldo Hlaváček:
Ivan Krajíček:
Helena Blehárová:
