Zatúžil vojsť
a tíško sa pozval,
tak vánok šepká,
keď navštívi v snoch.
Zatúžil prísť,
na otázku plachú,
slzí, no tiež
vo mne túžobný tón.
Si môj žiarivý lúč
najkrajších dní,
svet šťastných rán,
ty sto podôb máš,
si zázrak sám, hmm.
Ktosi mi prišiel,
tak prichádza každý,
zapálil vo mne
noc a smutný hlas.
Omámená
som tou frázou šťastia
a znova zniem,
ja zniem piesňou vám.
Si môj žiarivý lúč
najkrajších dní,
svet šťastných rán,
ty sto podôb máš,
si zázrak sám, hmm.
Si môj, môj žiarivý lúč
najkrajších dní,
svet šťastných rán,
ty sto podôb máš,
si zázrak sám,
tých rán,
čo vo mne znie,
ja mám kúsok šťastia,
si môj, môj žiarivý lúč.
|
