Toľko ulíc vedie k nášmu domu,
toľko ľudí, ľudí prejde pod oknom
a ja čakám, stále čakám v ňom,
kým mi ktosi dýchne na záclonu
a povie mi poď už, poď už von.
Toľko krokov badám na chodníku,
ktoré zvonia, zvonia pre mňa, vedú sem,
kto mi zmení vánok na pieseň,
kto mi zlomí samotu a pýchu,
kto mi na prah položí ten sen.
Krúť si vánok, krúť si modré krosná,
dvíhaj k slnku strom a jeho list,
priveď toho, kto má ku mne prísť,
kto ma jedného dňa vzbudí zo sna
a vezme šťastnú do ulíc.
Toľko vody tečie do potoka,
letia zrnká, zrnká z diaľok do diaľok,
jar je plná nežných obálok
a ja čakám ako smädná rieka,
veď sem, voda, veď sem jeho krok.
Ó, ó, krúť si vánok, krúť si modré krosná,
dvíhaj k slnku strom a jeho list,
priveď toho, kto má ku mne prísť,
kto ma jedného dňa vzbudí zo sna
a vezme šťastnú do ulíc.
Krúť si vánok, krúť si modré krosná,
dvíhaj k slnku strom a jeho list,
priveď toho, kto má ku mne prísť,
kto ma jedného dňa vzbudí zo sna
a vezme šťastnú do ulíc.
|