Tak rád si spomínam
na dávne chvíle,
od ktorých delia nás
roky a míle.
So smútkom chodievam
po našich miestach,
tak ako za tých čias,
padá zas hviezda.
Viem, že sa nevráti
čas mladých vášní,
túžby tých dávnych dní,
čas krásny.
Vždy, keď ráno vstávam,
zbohom láske dávam,
muž bez lásky vždy bude sám.
Čo si zaumienim,
potom stokrát zmením,
hoci viem, že zostanem sám.
Vždy, keď ráno vstávam,
zbohom láske dávam,
zamračené sú nebesá.
Čo si zaumienim,
potom stokrát zmením,
hoci viem, že sám, zostanem sám.
Čo si zaumienim,
potom stokrát zmením,
hoci viem, že zostanem sám.
|
Dušan Grúň:
Dušan Grúň:
Dušan Grúň:
