Keď husle plačú,
rozochvie struny,
slák v nádhernom rozlete,
s hudbou a vínom,
pod lampou luny,
krásne je nám na svete.
Primáš si náš,
keď srdcom hráš,
priam sa taji v nás dych,
do duše presne,
mieria tie piesne,
z tých tvojich huslí zázračných.
Na srdci mi hraj,
na srdci čo hrávalo prím.
Na srdci mi hraj
a neluhaj, viem, čo je s ním.
Na srdci mi hraj,
snáď strhne ho posledný vír,
kým bije nech ho láska láka hrou,
opíjaj ho pesničkou.
Hraj, hraj, hraj,
primáš, primáš, primáš hraj,
kým máš, kým máš, rozdávaj,
oheň strún, čo v tele tlie,
čo tak páli, čo v nás znie.
Hraj, hraj, hraj,
primáš, primáš, primáš náš,
si náš, si náš, kým nám hráš,
koľkokrát si tu už stál,
koľkým láskam si už hral,
koľkým si dal ten najkrajší dar.
La la la la...
Nie som z tých, čo prosiť treba,
hrám pre vás, hrám,
pieseň, čo mi spadla z neba,
rád pre vás hrám.
Pár tónov slnečných,
vám v nej dám,
spievam, kým mi stačí dych
a hrám, hrám, hrám.
Pár tónov slnečných,
vám v nej dám,
spievam, kým mi stačí dych
a hrám, hrám, hrám.
Smiech,
zažne ti líčka,
smiech schová žiaľ
do tvojho sníčka,
dá ti dar,
dar, ktorý v nás
rozhojdá čardáš sŕdc.
Smiech zohreje ústa,
smiech je náš dážď,
žiaľ smädná pusta,
nech teda hrá
kapela chýrna
čardáš dvoch sŕdc.
La la la la ...
|
Dušan Grúň:
Dušan Grúň:
