Každé ráno stával v bráne,
oči modré, úsmev v tvári,
samo nebo, zdá sa, hrá v nej,
odvrátiť zrak od nej bráni.
Tam, kde stával, zdá sa krásne,
slnko svieti, dúha žiari,
tam, kde stával, všetko zjasnie,
iba pre ten šťastný úsmev v tvári.
Vôkol prúdia davy ľudí,
každý inde mysľou blúdi,
vôkol krik a smiech ti hlása
bazár práve otvára sa.
Len on stojí, on je pravý,
jeho úsmev len mne vraví,
stretneme sa možno ešte
o rok na tom istom mieste,
stretneme sa možno ešte
o rok na tom istom mieste.
Ďalej viedla ma cesta naša,
k dávnym bohom , k rekom zašlým,
tak káže kultúrna trasa,
stopy predkov sme tam našli.
Na nádvorí chrámu slnka,
tam, kde kašnu tieni palma,
tam, kde vlnka s vlnkou žblnká,
úsmev známy, ten zas privítal ma.
Vôkol prúdia davy ľudí,
každý inde mysľou blúdi,
vôkol krik a smiech ti hlása
prehliadka zas otvára sa.
Len on stojí, on je pravý,
jeho úsmev len mne vraví,
stretneme sa možno ešte
o rok na tom istom mieste,
stretneme sa možno ešte
o rok na tom istom mieste.
Vôkol prúdia davy ľudí,
každý inde mysľou blúdi,
vôkol smiech a krik ti hlása
všetko znovu otvára sa.
Len on stojí, on je pravý,
jeho úsmev len mne vraví,
stretneme sa možno ešte
o rok na tom istom mieste,
stretneme sa možno ešte
o rok na tom istom mieste.
Vôkol prúdia davy ľudí,
každý inde mysľou blúdi,
vôkol smiech a krik ti hlása
všetko znovu otvára sa.
|
