Veže starodávne strácajú sa v hmlách,
tisíc kvetných vôní prúdi v záhradách,
lúky čarokrásne pozývajú k hrám,
ten, kto sem raz príde, zadiví sa sám.
Áj džán Jerevan,
len teba rád mám,
áaj džán, áaj džán,
spí Jerevan,
áaj džán, áaj džán,
spí Jerevan.
Nad Jerevanom týči sa vrch Ararat,
chodia devy krásne v tieni kolonád,
mesto prekvitá si ako z bájnych čias,
kto to mesto vzhliadne, vráti sa sem rád.
Áj džán Jerevan,
len teba rád mám,
áaj džán, áaj džán,
spí Jerevan,
áaj džán, áaj džán,
spí Jerevan.
Á á á ....
|
Robo Grigorov:
