Život ako skúpy hosť
vždy obchádzal nás v náhlosti
a nemali sme nikdy času dosť
na chvály ani drobné nežnosti.
Koľkokrát nám spŕchlo lístie z briez,
to, otecko, už nikto nezráta,
tak ďakujem ti dnes
s láskou k slzám dojatá.
Za tie šťastné dni
na tvojom výslní,
nad ktoré krajších niet.
Za hrsť múdrych rád,
za nežný prstoklad,
za slnko detských liet.
Skôr než prísny čas
z tých očí sedmokrás
tvoj úsmev odvanie.
Skloň ešte ku mne tvár
a prijmi ako dar,
to, môjho srdca,
vrúcne vyznanie.
Jeseň vládne záhradám
a dych sa kráti únavou,
veď kŕdle rokov ako vtáci nám
už preleteli rýchlo nad hlavou.
Koľkokrát nám spŕchlo lístie z briez,
to, otecko, už nikto nezráta,
tak ďakujem ti dnes
s láskou k slzám dojatá.
Za tie šťastné dni
na tvojom výslní,
nad ktoré krajších niet.
Za hrsť múdrych rád,
za nežný prstoklad,
za slnko detských liet.
Skôr než prísny čas
z tých očí sedmokrás
tvoj úsmev odvanie.
Skloň ešte ku mne tvár
a prijmi ako dar,
to, môjho srdca,
vrúcne vyznanie.
Za tie šťastné dni
na tvojom výslní,
nad ktoré krajších niet.
Za hrsť múdrych rád,
za nežný prstoklad ...
|