Vždy, keď jeseň s pestrou paletou
kreslí štetcom nebo nad riekou,
vietor zbehne dolinou,
pod môj oblok príde s mandolínou
plnou vtáčích nárekov,
vietor zbehne dolinou,
pod môj oblok príde s mandolínou
plnou vtáčích nárekov.
Vždy, keď vtákom za letom sa cnie,
vždy, keď v lístí slnko zhrdzavie,
zohrievam sa s ozvenou,
ktorá vkĺzla sa k nám do koreňov,
kým za oknom jeseň znie,
zohrievam sa s ozvenou,
ktorá vkĺzla sa k nám do koreňov,
kým za oknom jeseň znie.
Tarap tadá ...
Vietor zbehne dolinou,
pod môj oblok príde s mandolínou
plnou vtáčích nárekov.
Zohrievam sa s ozvenou,
ktorá vkĺzla sa k nám do koreňov,
kým za oknom jeseň znie.
Zohrievam sa s ozvenou,
ktorá vkĺzla sa k nám do koreňov,
kým za oknom jeseň znie.
|