Keď láska vchádza do dverí
polnočným vánkom
a nežne oči otvorí,
prikryté spánkom.
Vraj vtedy zvoní každý zvon
ako kvet stúpa teplý tón,
svet krúti sa jak kolotoč
žiarivých dúh.
Vraj vtedy pohýňa sa zem,
ten pohyb berie z viečok sen
a dotyk dlaní pretína
zas bludný kruh.
Svet býva k láske láskavý,
aj čas sa načas zastaví,
veď každý deň a každú noc
sa rodí v nás.
Nik nevie, kto má túto moc,
moc šťastím obdarovať noc,
nik nevie odkiaľ prichodí
ten krásny čas.
Pre túto nehu, ukrytú
v najkrajšej z básní,
vie človek bosý púšťou prejsť,
smädný a šťastný.
Pre úsmev, aj pre častý žiaľ,
sa každý rád pútnikom stal,
pre tlkot srdca bláznivý
a dotyk rúk.
A tak si chráňme vzácny dar,
dar, ktorý rozžiari nám tvár,
veď svet je iba kolotoč
žiarivých dúh.
Svet býva k láske láskavý,
aj čas sa načas zastaví,
veď každý deň a každú noc
sa rodí v nás.
Nik nevie, kto má túto moc,
moc šťastím obdarovať noc,
nik nevie odkiaľ prichodí
ten krásny čas.
Svet býva k láske láskavý,
aj čas sa načas zastaví,
veď každý deň a každú noc
sa rodí v nás.
Nik nevie, kto má túto moc,
moc šťastím obdarovať noc,
nik nevie odkiaľ prichodí
ten krásny čas.
La la la la ..... ten krásny čas,
ten krásny čas,
ten krásny čas.
|
