Mám už dosť prázdnych slov
a plných čaší,
mám už dosť spomienok
a to ma blaží.
Skončia sa nudné dni,
hluché rána,
tŕním zarastie mi
smútku brána.
Snáď nájdem kľúč zo štvorlístkov,
bránu uzavriem pred smútkom,
snáď prebudím krásu zakliatu.
Snáď vráti sa sneh a vtáčí snem,
prebudí sad, zavonia zem,
slnečný lúč pohladí tvár,
stvorí mi jar, novú jar.
Mám už dosť tichých dní
bez úsmevu,
nájdem možno aj ja
lásku, nehu.
Skončia sa nudné dni
a hluché rána,
prachom zapadne už
smútku brána.
Snáď raz nájdem agátový háj,
zavesím smútok na konár,
vymyslím novú, krásnu báj.
Zas rozkvitne zem a vtáčí snem,
prebudí les, zavonia zem,
slnečný lúč pohladí tvár,
stvorí mi jar, novú jar.
Stvorí mi jar, novú jar,
stvorí mi jar, novú jar,
stvorí mi jar, novú jar.
|
