Kto to ťuká, kto to ide k nám,
poď, pozrime sa ku dverám,
trúbi trombón, trúbka sólo má,
preto našu polku hudba hrá.
V sále nik nesmúti,
všetko sa tu krúti,
raz, dva, tri,
to sa patrí.
Nuž z mosta doprosta
privítajme hosťa,
nálada je svadobná.
Klopkal, potom vkročil do dverí
a polka ho ihneď podperí,
dá mu pred všetkými vrelý bozk,
letkiss je ten vzácny, vzácny hosť.
Ach, taká krása,
polka, letkiss hrá sa,
polka s letkissom sa roztočí
na pároch, kde každý obzerá sa.
Letkiss zaznie,
polka odpovie,
chvíľa je to v skutku sviatočná,
s polkou letkiss práve svadbu má.
Ach, taká krása,
polka, letkiss hrá sa,
polka s letkissom sa roztočí
na pároch, kde každý obzerá sa.
Letkiss zaznie,
polka odpovie,
chvíľa je to v skutku sviatočná,
s polkou letkiss práve svadbu má.
|
Robo Grigorov:
