Zdeněk: Nesebar spí,
predo mnou v objatí
modrých vĺn.
Zuzka: Čajka letí
nad vodou a sadá
na môj čln.
Spolu: More šumí,
zašumí vo veslách,
vojdeme, no na perách.
Zdeněk: Znova šepkám.
Zuzka: Tisíce hviezd, mesiacov,
horizont modravý.
Spolu: Sú nádejí majákom,
keď sa zrak unaví.
Spolu: More šumí,
zašumí vo veslách,
vojdeme, no na perách,
znova šepkám,
znova šepkám.
Rozložím siete unavené
a oči zasnené.
Zdeněk: Kde bozk spolu spí, hmm.
Spolu: Z diaľky zriem
obraz tichých brehov,
tam, kde bliká s nehou.
Zdeněk: Okno chalúpky bdie,
ty vo snách čakáš, viem,
s úsmevom.
Zuzka: Noc je ten chrám v ozvenách,
zádumný zaznel zvon.
Spolu: A slnka lúč, slnka lúč vzbudí sen,
zašumia kučery vĺn.
Zdeněk: Ja odídem,
ja a môj čln.
Zdeněk: Chalúpka bdie,
ty vo snách čakáš, viem,
s úsmevom.
Zuzka: Noc je ten chrám v ozvenách,
zádumný zaznel zvon.
Spolu: Až slnka lúč, slnka lúč vzbudí sen,
zašumia kučery vĺn.
Zdeněk: Ja odídem,
ja a môj čln.
Ja a môj čln.
Spolu: Hmm, hmm.
|