Nosíš k vode takmer monokiny,
preto najviac trpím cez prázdniny,
bývam celý bez duše
z krásy hnedej Venuše,
pristane ti všetko, čo je mini.
Niečo z luku, niečo z elektriny,
štíhlosť zasa tú máš od trstiny,
rozochvievam sedem strún,
no ja nie som Šalamún,
pieseň piesní zložil dávno iný.
Ó, tak som sa zamiloval,
že som si ťa modeloval
z hliny, z hliny.
Skoro ma to pochovalo,
neuveríš, čo to dalo
driny, jój, driny.
Po šiestich dňoch trápenia
bola socha stvorená,
si to naozaj ty, lenže mini.
Láska robí muža a muž činy,
ak muž trpí, trpí z vlastnej viny,
zoberme to obrazne,
ja som rytier bez bázne,
čo útočí na veterné mlyny.
Trhám všetkých sedem strún,
lebo nie som Šalamún,
pieseň piesní zaspieva ti iný.
Rozochvievam sedem strún,
no ja nie som Šalamún,
pieseň piesní zložil dávno iný.
Ó, tak som sa zamiloval,
že som si ťa modeloval
z hliny, z hliny.
Skoro ma to pochovalo,
neuveríš, čo to dalo
driny, jój, driny.
Po šiestich dňoch trápenia
bola socha stvorená,
si to naozaj ty, lenže mini.
Láska robí muža a muž činy,
ak muž trpí, trpí z vlastnej viny,
zoberme to obrazne,
ja som rytier bez bázne,
čo útočí na veterné mlyny.
Trhám všetkých sedem strún,
lebo nie som Šalamún,
pieseň piesní zaspieva ti iný.
|
Ivan Krajíček:
Oldo Hlaváček:
Helena Blehárová:
