Páli ma dážď,
kráčame tmou,
vietor sa zdvihol
a oceán spí.
Dni sú krátke,
noci tiež,
dlhé ako tiene
námesačných sŕdc.
Si so mnou prvý,
si posledný,
priniesol ťa príliv
letných dní.
Vzývame mesiac,
chceme sa báť,
cítime ticho
polnočných strát.
Kým si tu so mnou,
kým si tu so mnou,
kde tvoja láska končí
si nepamätám.
Hmm, pamätám
záhadný smiech,
lásku, čo bolí
a nekonečné slová.
Slová o tom,
čo už viem,
počítať aj so zlým
koncom leta mám.
Že všetko nežné,
tak ako dym,
vezme niekam smútok
jesenných dní.
Vzývame mesiac,
chceme sa báť,
cítime ticho
polnočných strát.
Kým si tu so mnou,
kým si tu so mnou,
kde tvoja láska končí
si nepamätám.
Á, á, á ...
Vzývame mesiac,
chceme sa báť,
cítime ticho
polnočných strát.
Kým si tu so mnou,
kým si tu so mnou,
kde tvoja láska končí
si nepamätám.
Vzývame mesiac,
chceme sa báť,
cítime ticho
polnočných strát.
Kým si tu so mnou,
kým si tu so mnou,
kde tvoja láska končí
si nepamätám.
|