Papa, papa, Papageno z Novej Vsi,
papa, papa, Papageno z Novej Vsi.
Žil raz človek, nemal meno,
rodné číslo, ulicu,
nemal dom a žiadne veno,
auto ani mulicu,
nemal dom a žiadne veno,
auto ani mulicu.
Nemal nič, len kabát v tráve,
z vreciek mince nestrácal,
akoby bol spadol práve,
práve včera z Mesiaca,
akoby bol spadol práve,
práve včera z Mesiaca.
Chodil mestom, chodil nemo,
pýtali sa zvedavci:
Nie ste vy ten Papageno,
Papageno z Novej Vsi?
Nie ste vy ten Papageno,
Papageno z Novej Vsi?
Papa, papa, Papageno z Novej Vsi,
papa, papa, Papageno z Novej Vsi.
Tak ho teda pokrstili,
Papagenom sa im stal
a ten človek sa v tej chvíli
srdcervúco rozplakal
a ten človek sa v tej chvíli
srdcervúco rozplakal.
Už má priezvisko a meno,
ako káže dobrý zvyk,
volajú ho Papageno,
Papageno z Novej Vsi,
volajú ho Papageno,
Papageno z Novej Vsi.
Papa, papa, Papageno z Novej Vsi,
papa, papa, Papageno z Novej Vsi.
|