Aj keď som len malá autorita,
na niečo sa v tejto piesni spýtam,
jedna vec mi totiž nie je jasná,
načo sú nám,
načo sú nám,
načo sú nám asanačné pásma.
Komu vadia aj posledné domy,
kto chce zrúbať zasa ďalšie stromy,
kapacita môjho mozgu, to viem,
nemá asi taký,
nemá asi taký,
nemá asi taký veľký objem.
Betónové mesto zuby cerí,
na detičky vrčia buldozéry
a tak sedím a rozmýšľam v kúte,
čo z tých malých,
čo z tých malých,
čo z tých malých detí zajtra bude.
A rúcať domy, píliť stromy,
v tom je smutná záruka,
veď tým vlastne asanujú
v prvom rade človeka,
veď tým vlastne asanujú
v prvom rade človeka.
|
Jozef Barina:
Jozef Barina:
Jozef Barina:
