Možno je to zvyk,
že muž, keď láskou horí
ani okamžik
o inom nehovorí,
zbožňujem vás,
žiť nechcem bez vás,
ja myslím stále iba na vás.
Možno je to zvyk,
keď žena týmto slovám
rada uverí
a opakuje znova:
Holúbok môj,
buď navždy len môj,
veď len ty si poklad môj.
To viem,
ale veľmi ťažko je mi,
oddávať sa chladným úvahám,
kým čarokrásne v uchu znie mi,
k tebe, drahá, ma túžba ťahá.
Možno je to zvyk,
že kto je zaľúbený,
lásky slovíčko,
si ako poklad cení,
kto však má rád,
ten verí mi snáď,
že prekrásny je to zvyk.
Šťastie v svojej láske kto má,
ten krásnym vidí celý svet,
rád verí krásnych slovám,
veď preňho sklamania tu niet.
Kto však osteň zrady pozná
v nádhere slov,
neuverí viac, ten nikdy nerozozná
sľub úprimný od pekných fráz.
Možno je to zvyk,
že kto je zaľúbený,
lásky slovíčko,
si ako poklad cení,
kto však má rád,
ten verí mi snáď,
že prekrásny je to zvyk.
Šťastie v svojej láske kto má,
ten krásnym vidí celý svet,
rád verí krásnych slovám,
veď preňho sklamania tu niet.
Kto však osteň zrady pozná
v nádhere slov,
neuverí viac, ten nikdy nerozozná
sľub úprimný od pekných fráz.
|