Slnko z neba ako zlaté bendžo visí,
len sa neboj dotknúť jeho strún,
vezmi, čo ti núka život veľkorysý,
čo ti nedá máj, to dá ti jún.
Ako suchá tráva, keď ju dáždik skropí,
vráti sviežosť pustým záhradám,
tak sa moje srdce troškou hudby vzchopí,
vždy, keď si tú moju zahrať dám.
Tú mi hraj, tú mi hraj,
čo má v sebe mladú zeleň polí,
tú mi hraj, tú mi hraj,
čo aj letné zvonky rozhlaholí.
Tú mi hraj, tú mi hraj,
čo mi v ušiach zuní týždeň celý,
tú mi hraj, tú mi hraj,
čo i smutné vŕby rozveselí,
tú mi hraj, tú mi hraj,
čo i smutné vŕby rozveselí.
Len čo slnko svoje struny rozozvučí,
v prírode má všetko iný spád,
potom si aj stromy padnú do náručí,
ani mne sa nechce potom stáť.
Lietam ľahko ako motýľ na výslní,
k rozjareným kvetom, návnadám,
každá moja túžba tajná sa mi splní,
vždy, keď si tú moju zahrať dám.
Tú mi hraj, tú mi hraj,
čo má v sebe mladú zeleň polí,
tú mi hraj, tú mi hraj,
čo aj letné zvonky rozhlaholí.
Tú mi hraj, tú mi hraj,
čo mi v ušiach zuní týždeň celý,
tú mi hraj, tú mi hraj,
čo i smutné vŕby rozveselí,
tú mi hraj, tú mi hraj,
čo i smutné vŕby rozveselí.
Tú mi hraj, tú mi hraj,
čo mi v ušiach zuní týždeň celý,
tú mi hraj, tú mi hraj,
čo i smutné vŕby rozveselí,
tú mi hraj, tú mi hraj,
čo i smutné vŕby rozveselí.
|