Som ako kvet, čo túži po rose,
keď zopár dní ťa neuvidím
a hoci vidno mi to na nose,
ostávaš tichý, nemý mím.
Po hviezdach chcú nazrieť okná,
povedz sám, už dávno mám ťa rád,
povedz nám, že patrí šťastia vodopád.
I ten dom a hviezdny prach
a vôňa lúk, med na perách
i noc a deň
nám patria len,
nám obidvom.
I slnka lúč a hviezdny prach
a vôňa lúk, med na perách
i noc a deň
nám patria len,
nám obidvom.
Len nestoj už a urob prvý krok,
či za ruku ťa vodiť mám,
chodíme spolu celý hviezdny rok,
tak neváhaj, nech nečakám.
Ó, ó, ó ...
Vezmi ten kľúč
a prekroč prah
a nestoj už
sám pri dverách,
rozsvieť môj dom,
nech šťastie v ňom
nám prekvitá.
Vezmi ten kľúč
a prekroč prah
a nestoj už
sám pri dverách,
rozsvieť môj dom,
nech šťastie v ňom
nám prekvitá.
|
 2 (POPULAR).JPG)
Tatjana Hubinská:
Tatjana Hubinská:
