Peter: Každý z vás to dobre vie, komu vďačí, že tu je, ó, mama, ó, mama. Silvia: Viem to ja a vie to svet, komu patrí hold a kvet, ó, mama, ó, mama. Spolu: Ja viem, cesty rozchádzajú sa, odvial ma vietor života, pre seba šťastie nájsť, nemusíš sa báť. Iba ty predsa máš ten vzácny dar, odpúšťať nám tých hriechov pár. Iba ty predsa máš tú zvláštnu moc, rozsvietiš čiernu noc. Peter: Vieš aj to, čo neviem ja, poznáš cestu do raja, ó, mama, ó, mama. Silvia: Pretože si dar neba, vždy zaspievam pre teba, ó, mama, ó, mama. Spolu: Ja viem, že cesty spájajú sa, keď nemožno už ďalej zájsť, nechutí láske byť príliš vzdialená. Iba ty predsa máš ten vzácny dar, odpúšťať nám tých hriechov pár. Iba ty predsa máš tú zvláštnu moc, rozsvietiš čiernu noc. Iba ty predsa máš ten vzácny dar, odpúšťať nám tých hriechov pár. Iba ty predsa máš tú zvláštnu moc, rozsvietiš čiernu noc. Iba ty predsa máš ten vzácny dar, odpúšťať nám tých hriechov pár. Iba ty predsa máš tú zvláštnu moc, rozsvietiš čiernu noc.