Kým vrátim piesňam
späť, čo dali mi,
to, čo dali mi,
hradskými kráčam,
čo sa nekončia,
nikde nekončia.
Chodníkom skrytým
v jarnom malinčí,
v jarnom malinčí,
po ceste priamych
sveta piatich čiar,
sveta piatich čiar.
Kým dôjdem po nej
do tej krajiny,
piesní krajiny,
od piesne k piesni
kúsok bližšie mám,
kúsok bližšie mám.
Nerátam pritom
pot a modriny,
pot a modriny,
to piesne zhoja,
preto ďalej hrám,
preto ďalej hrám.
Kým však vrátim piesňam
to, čo dali mi,
chcem spievať o tom svojom,
čo chýbalo mi v nich.
Kým však vrátim piesňam
to, čo dali mi,
svet odomknúť chcem kľúčom,
kľúčom husľovým.
Kým všetky piesne
nie sú o láske,
iba o láske,
kým znie len dakde
ráznych vojen marš,
ráznych vojen marš.
Kým strieľať bude
iba šampanské,
iba šampanské,
tak spievaj so mnou,
ak sa nevzdávaš,
ak sa nevzdávaš.
Kým však vrátim piesňam
to, čo dali mi,
chcem spievať o tom svojom,
čo chýbalo mi v nich.
Kým však vrátim piesňam
to, čo dali mi,
svet odomknúť chcem kľúčom,
kľúčom husľovým.
Kým však vrátim piesňam
to, čo dali mi,
chcem spievať o tom svojom,
čo chýbalo mi v nich.
Kým však vrátim piesňam
to, čo dali mi,
svet odomknúť chcem kľúčom,
kľúčom husľovým.
|
