1.
2. Les ma farby ako bundy paragánov, sem-tam už ťa zima pristaví.
V hlasnej vrave jeden zo starých pánov páli v ohni svoje predstavy.
Mal vtedy plány a dnes zvyšky dlhu, čo syn mu nechal,
keď ši na cestu dlhá,
o takej sa vopred nikdy nevraví.
Rád lepil s vnučkou pávy z plastelíny.
Miesto nej mu chodia listy z Argentíny.
3. Les ma farby ako bundy paragánov, bolo leto aj bez lastovičiek.
Oheň kamarátstva starých mohykánov, to je roj životných iskričiek.
V horách ma pravda celkom blízko do neba
a runda načína sa vždy napravo od seba,
s týmto všetkým by nemal hýbať čas.
V posledných chvíľach, keď oheň uhasína,
je dobré mať si na čo zaspomínať.
|